Antropocén

Antropocén je pomerne nový geochronologický termín, označujúci obdobie, v ktorom ľudia svojou činnosťou začali ovplyvňovať zemský ekosystém na globálnej úrovni. Stopy po nás zostanú čitateľné nasledujúce tisíce rokov. Hoci sa termín Antropocén odkazuje na geológiu , štandardne sa už používa aj v kontexte iných vied – biológie, sociológie, ekológie, ekonómie, politológie, atď.

Antropocén sa datuje približne od roku 1800, hovoríme teda o zhruba ostatných 200 rokoch. Predchádzajúce geologické obdobie, Holocén, začalo približne 9 600 rokov pred Kristom a trvalo 11 600 rokov.

Antropocén je svojim spôsobom veľmi pesimistická téma. Hovorí totiž o problémoch, ktorých riešenie nepoznáme, a ktorých riešenie dokonca ani nemusí existovať. Táto téma pokrýva všetky diskurzy v oblasti ekológie – globálne otepľovanie, produkciu odpadov a plastov, preľudnenie, urbanizáciu, závislosť na rope, klčovanie lesov, a vôbec všetky problémy, ktoré sme za posledných 200 rokov, ako ľudstvo, vyprodukovali.

Výzvy, ktorým čelíme a v ešte väčšej miere budeme v budúcnosti, sú veľmi rozsiahle a ďaleko presahujú naše schopnosti ich mentálne a intelektuálne obsiahnuť. Vedci nás neustále varujú, a my by sme mali konať. Snahou tejto práce bolo skúmať problematiku antropocénu v celom rozsahu. Zistiť prečo aj napriek tomu, že v súčasnosti čelíme problémom, ktoré sú už natoľko vážne, že môžu ohrozovať naše existenčné podmienky, nevieme sa podujať k zásadnejšej reakcii. Narážame tu na naše limity, na limity človeka ako živočíšneho druhu, ktorý aj napriek svojej mentálnej výbave, čelí kríze, ktorú si spôsobil sám, a ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou v dohľadnej dobe zasiahne ekonomický a sociálny status quo.

Práca pozostáva z dvoch častí - z performance, ktoré sa odohrávalo v Ateliéri 303 v období medzi 5.4. 2017 a 15.5. 2017 a z knihy.

Stena je viditeľná a vnímateľná v každom momente procesu. Je prirodzenou súčasťou prostredia a vizuálne ovplyvňuje ľudí, čo sa v ňom pohybujú. Stena je v metafyzickej rovine ešte omnoho viac. Je to nosný prvok architektúry. Keď stojí, všetko jev poriadku, keď spadne, alebo ju zbúrame, vstupujeme tým do rizika. Stena nie je dokončená nikdy, ale vlastne je dokončená v každom momente. Je neustálym procesom akcie a reakcie. Táto stena je ťažšia o veľké množstvo energie, času, uvažovania, o 9 kg farby a viac ako 700 papierových písmeniek.

Je zobrazením mentálnych procesov človeka, ktorý sa do problematiky antropocénu ponorí, v prenesenom zmysle, je interpretácia antropocénu samotného – teda vizualizácia problému, vyrovnávania sa s ním, snahy o určitú katarziu, očistenie sa, hľadanie cesty späť alebo ďalej, proces a cyklenie.

Kniha nadobúda úlohu procesuálneho záznamu a artefaktu. Svojimi výrazovými prostriedkami vypovedá o Antropocéne, ako o téme natoľko závažnej, že vytvorila potrebu zabrať stenu a vytvoriť ťažkú knihu. Že je veľmi aktuálna, náročná a rozporuplná. A že aj napriek tomu, že človek do čítania vloží nemalé úsilie, na konci knihy nemusí nájsť rozuzlenie príbehu, ani šťastný koniec.